Neurolingvistické programovanie v praxi manažéra

Čo sa skrýva za NLP

Neurolingvistické programovanie /NLP/ môžeme výstižne nazvať vedou a umením o osobnom vyniknutí i skúmaním subjektívnych zážitkov. Umením preto, lebo každý vtláča unikátnosť svojej osobnosti a štýlu do všetkého čo robí a to nie je možné vždy teoreticky zachytiť a popísať. Vedou, pretože je vyvinutý postup a metóda, ktoré odhaľujú spôsoby konania vynikajúcich osobností naprieč spoločenským spektrom, ktoré im pomáhajú dosiahnuť vynikajúce výsledky. Umožňuje nám pochopiť rozdiely v tom, čo robíme a vytvárame tým len priemerné výsledky a neúspech a tým, čo robíme a dosahujeme tým úspech a majstrovstvo. Prináša nám odpovede na otázky „Ako robím to, čo robím dobre?, „Ako by som to mohol robiť ešte lepšie?“, prípadne „Ako to robí ten, koho prácu či schopnosti obdivujem?“ Odhalí nám, v čom je rozdiel medzi vynikajúcim a priemerným. Túto metódu nazývame modelovaním a jej vzorce a techniky sa čoraz častejšie využívajú i v manažérskej praxi a podnikaní. Tu napomáhajú efektívnejšej komunikácii, osobnému rozvoju, zrýchľujú proces učenia a zvyšujú vašu schopnosť dosahovať požadované ciele.

NLP vás naučí ako lepšie porozumieť samým sebe a vytvárať úspešné zážitky tak, aby ste ich mohli kedykoľvek zopakovať. Ide o spôsob odhaľovania vášho osobného nadania, spôsob ako získať čo najviac z vlastného potenciálu i potenciálu druhých ľudí. Zaoberá sa tým, čo sa skutočne osvedčilo, čo funguje naozaj dobre. Techniky sú ľahko pochopiteľné, takže ich môžete začať používať v priebehu pár minút. Nové výsledky dosiahneme iba tým, že budeme robiť veci novým spôsobom. Ľudia, ktorí dokážu „premýšľať ako myslíme“ a spojiť toto uvažovanie s novými technológiami, budú predstavovať nový, vyhľadávaný typ lídrov a nezávislých podnikateľov. V oblasti ľudského rozvoja a osobného rastu neexistuje nič tak výrazne účinného ako je NLP. Emocionálna a duchovná inteligencia, vizualizácia a ďalšie koncepty nie sú nič iné iba deriváty z neho odvodeného.

Podstatné je si uvedomiť, že NLP nekladie dôraz len na vonkajšie pozorovateľné správanie, zahŕňa i spôsob ako myslíme. Všíma si prebiehajúce duševné procesy, ktoré nás vedú k dosahovaniu toho, čo chceme získať. Venuje sa celej štruktúre zážitkov a skúseností človeka, snaží sa o modelovanie pocitov, presvedčení a myšlienkových procesov, ktorých výsledkom je ľudské správanie. Jeho podstatnou časťou je komunikácia – komunikácia so sebou samým a komunikácia s ostatnými ľuďmi.

Tri písmená alebo rozšifrovanie pointy

N – výraz neuro sústredí pozornosť k nášmu mozgu a fyziológii. Vychádza z poznatku, že každý človek má prístup a vzťah ku skutočnosti len prostredníctvom svojich piatich zmyslov – zraku, sluchu, hmatu, chuti a čuchu. Informácie získané ich prostredníctvom potom vyhodnocujeme alebo zaraďujeme do etických kategórií a spracovávame ich tak, ako sme sa naučili. Sú potom podľa – väčšinou nevedomého – poriadkového systému ukladané a v prípade potreby opäť vyvolané. Vytvárame si rôzne návyky, z ktorých niektoré sú pre život nevyhnutné – ako dýchať, chodiť a rozprávať, šoférovať auto, jazdiť na bicykli, ako jesť, smiať sa a plakať, cítiť všetko, čo robíme. Väčšina návykov prejde do podvedomia, takže si nemusíme ani uvedomovať, že danú činnosť vykonávame. To je z časti užitočné a z časti je nám to na škodu. Pokiaľ si budeme lepšie uvedomovať, ako myslíme, budeme my sami ovplyvňovať výsledky, ktoré dosahujeme v práci i v súkromnom živote. Kľúč k úspechu v osobnom a pracovnom živote musíme hľadať v nás samotných. Ak spoznáme spôsob ako myslíme, umožní nám to nájsť odpovede, ktoré potrebujeme.

L – ako lingvistické, čo je obor jedného zo zakladateľov NLP, Johna Grindera, študujúceho jazyky a štruktúry jazykov. Odkazuje k verbálnu i neverbálnemu jazyku, ktorý používame v komunikácii so sebou samými i druhými ľuďmi. Náš jazyk utvára náš život. O tom, čo dokážeme vyjadriť môžeme premýšľať, robiť to a zmeniť to. Učiť sa rozumieť a majstrovsky ovládať štruktúru nášho jazyka je vo svoje, kde je komunikácia krvou systému ako v pracovnom tak i osobnom živote, úplne nevyhnutné. Koľkí z vás sú si vedomí svojho vnútorného hlasu, ako číta tieto riadky? Ak si čítate správu od šéfa, počujete ako správu číta jeho ohlas? Ako a odkiaľ znie tento hlas, keď sme šťastní, smutní, romantickí? Skúste malý experiment, zatvorte oči a svojim vnútorným hlasom povedzte „tancoval som“ – sami pre seba, alebo nahlas a dovoľte svojej mysli spomenúť si na miesto, kedy ste tancovali. Teraz svojim vnútorným hlasom povedzte „tancujem“ a predstavte si že tancujete. Ako posledné povedzte „budem tancovať“. Boli rozdiely v tom, kde ste vnímali jednotlivé obrazy? Mnoho ľudí ktorí skúšali tento experiment povedali, že keď hovorili o minulosti – tancoval som – tak obraz bol viac vľavo, prítomnosť v strede a budúcnosť vpravo. Načo sú v NLP tieto rozdiely užitočné? Rozdiely vo veľkosti, vzdialenosti, jas, tón, hlasitosť… sú programovacím jazykom nášho podvedomia respektíve nevedomia. Nie je to náhoda, keď niekto kto má rád pivo a myslí na pivo tak je obrovské, farebné a orosené so stekajúcou kvapkou po pohári. Naopak, niekto kto pivo nemá rád, tak pri pomyslení naň je pivo menšie a pravdepodobne ďalej, rozmazané a čiernobiele. Tieto rozdiely v slovníku NLP – submodality sú základom mnohých techník a postupov v NLP.

P – slovo programovanie odkazuje na spôsob akým vzorce myslenia, jazyka a správania spájame dohromady v snahe dôjsť k určitým výsledkom – priaznivým či nepriaznivým. V živote používame rôzne stratégie, podobne tomu, ako počítač využíva rôzne programy na dosiahnutie konkrétnych výsledkov. Pokiaľ tieto stratégie spoznáme a pochopíme, môžeme si vybrať, či budeme pokračovať v tom, čo robíme, rovnakým spôsobom alebo rozvinieme svoj potenciál a tým dosiahneme výsledky vynikajúcej kvality. NLP sa práve touto problematikou zaoberá s cieľom pomôcť nám vytvoriť si súbor stratégií na všetko čo robíme: utváranie pracovných a súkromných vzťahov, rozhodovanie, rozbehnutie podnikania, inšpirácie a motivácie druhých ľudí, dosiahnutie životnej rovnováhy a predovšetkým schopnosť učiť sa. Môžeme si precvičovaním zdokonaľovať svoje existujúce osvedčené stratégie, rovnako ako môžeme stále objavovať a osvojovať si nové. Smieme odstrániť nadbytočné či škodlivé postupy. Potrebné je však uvedomiť si, že to nie je jednoduché, pretože kľúčové prvky týchto stratégií sa nachádzajú väčšinou mimo vedomú sféru nášho vnímania. Často nevieme čo robíme alebo ako to robíme. S pomocou NLP môžeme k týmto programom preniknúť a zmeniť ich. To nám umožní robiť to, čo skutočne robiť chceme, a dosiahnuť to, po čom túžime.

 Krátky exkurz do histórie NLP

Metóda NLP vznikla začiatkom 70. rokov 20. storočia v USA na univerzite v Santa Cruz v Kalifornii. Jazykovedec John Grinder a Richard Bandler, ktorý je matematikom, počítačovým odborníkom a terapeutom venujúcim sa celostnej psychológii sa spolu stretli pri riešení úlohy. Ich zadaním bolo modelovať vzorce správania a rozhodovania úspešných špecialistov s cieľom určiť ich spoločné znaky. Išlo o preskúmavanie a popis pracovných metód významných terapeutov našej doby. Ich zámerom pri tomto projekte bolo vyvinúť vďaka pozorovaniu práce špičkový terapeutov ľahko pochopiteľný a prakticky zvládnuteľný model, ktorý by umožnil i iným ľuďom podobné špičkové výkony. Tento systém modelovania, systematického napodobňovania excelentných výkonov kvôli prenosu schopností na iných je až do dneška v NLP kľúčovou technikou.

Bandler a Grinder si pre svoj výskumný projekt zvolili tri vzory:

• Virginiu Satir, rodinnú terapeutku, mnohými ľuďmi označovaná za geniálnu vo svojej oblasti. Bola schopná uviesť do harmónie i najspletitejšie rodinné vzťahy tam, kde ostatní terapeuti boli v koncoch.
• Fritza Perlsa, zakladateľa revolučného systému, ktorý je teraz celosvetovo známy ako Gestalt terapia a patrí k základným pilierom modernej psychoterapie.
• Miltona Ericksona, najznámejšieho psychoterapeuta moderných dejín.

Skúmanie systému práce týchto troch úplne rozdielnych ľudí ukázalo až zarážajúco úžasné zhody. Všetci traja postupovali zdanlivo na prvý pohľad úplne inak. Hlbšie štruktúry sa však neuveriteľne podobali. Štvrtým špičkovým expertom, ktorý sa podieľal podstatnou mierou na podobe NLP, je Gregory Bateson, britský antropológ a autor publikácií o komunikácii a teórii systémov, biológii, kybernetike, antropológii a psychoterapii, ktorý realizoval publikovanie početných výskumov s tematikou komunikácie. Mnoho zakladajúci ideí pochádza priamo od neho.

Grinder a Bandler zhrnuli svoje odpozorované, v odbornom žargóne označované ako „modelované“ vzory do ľahko zvládnuteľného a prakticky použiteľného systému, ktorý nazvali NLP. V nasledujúcich 40-tich rokoch sa tento elegantný model vzdelávania rozšíril do oblastí biznisu, politiky a médií, školstva, športu, kultúry, umenia, medziľudských vzťahov a najrôznejších terapií súvisiacich s psychickým i fyzickým zdravím.

V USA i v Európe vznikli školiace a tréningové centrá s certifikovaným systémom vzdelávania. V súčasnosti je NLP považované za jednu z najúspešnejších a najpoužívanejších metód firemného i osobného vzdelávania, používanou pre rozvojové školenia manažérov strednej úrovne i TOP manažérov, pre školenia a tréningy špecialistov, pre rozvoj trénerov, pedagógov a konzultantov, pre kreatívne rozvojové tréningy detí, rodinnú terapiu a podobne.

Grinder a Bandler vydali sériu kníh, v ktorých predstavili NLP širokej verejnosti a od tej doby šíria praktické vedomosti o NLP na seminároch, ktoré si získali veľkú popularitu. Dnes úspešne používajú NLP milióny ľudí na celom svete. Práce Bandlera a Grindera boli v mnohom doplnené a aplikované na najrôznejšie oblasti ľudského života a našli mnohých pokračovateľov. Medzi najvýznamnejších z  patria: David Gordon a Steve Andreas a tiež Anthony Robbins, Joseph O’Connor, Paul McKenna a mnohí ďalší. Jednou z výrazných aktivít v oblasti neurolingvistického programovania bolo v roku 1991 založenie Univerzity NLP v Santa Cruz v Kalifornii.

Časom sa začali Bandler s Grinderom rozchádzať vo svojich názoroch a chápaní NLP ako biznisu, a tak sa ich cesty rozišli. Dnes je tak niekoľko škôl NLP, pričom hlavnou vetvou je NLP od Richarda Bandlera, a druhou hlavní vetvou je NLP od Johna Grindera. Ostatné vetvy začali formovať ich študenti, ktorí sa snažia aplikovať poznatky NLP do rôznych odborov, napríklad pre žiakov, pre manažérov, obchodníkov, na prezentačné schopnosti a podobne. Dnes tak môžem nájsť mnoho podôb NLP, z nich je jedna špecificky zameraná na prácu s podvedomím. Ide o New Code NLP z vetvy Johna Grindera a jeho žiaka Michaela Carolla. Preto pokiaľ zvažujete začať so spoluprácou s NLP špecialistom, je vhodné osloviť takého, ktorý sa venuje problematike konkrétneho odboru či využitia.

Hlavné princípy NLP

Základnými predpokladmi NLP sú zo života odpozorované pravidlá majúce praktické uplatnenie i v praxi manažéra a podnikateľa. Môžu pôsobiť čiastočne provokatívne, pretože spochybňujú všeobecne obľúbené výhovorky, ktoré nám umožňujú ostať tam, kde sa nachádzame miesto toho, aby sme rástli a hýbali sa dopredu. Vyplatí sa s nimi zoznámiť a tým pochopiť NLP od základu.

1. Komunikácia prebieha neustále.

Podľa teoretikov komunikácie nie je možné nekomunikovať. Piatimi zmyslami – zrakom, sluchom, hmatom, čuchom a chuťou neustále prechádzajú informácie. Ich vyhodnotenie prebieha väčšinou bez nášho vedomia a všetci, ktorí sú v dosahu komunikácie sú ich posolstvom do istej miery ovplyvňovaní. Keď napríklad v priebehu diskusie niekto nič nepovie, prenesie tým ťažisko svojej aktívnej komunikácie do prístupových dorozumievacích kanálov štyroch ostávajúcich zmyslov.

2. Zmyslom komunikácie je reakcia, ktorú vyvolala.

Či dorozumenie funguje sa dá overiť na tom, do akej miery je príjemca na základe obdržaných informácií schopný pochopiť, čo odosielateľ chce. Ak to pre neho nie je možné, môže byť úmysel odosielateľa akokoľvek dobrý – príjemca z toho nič mať nebude. Posolstvo musí byť prispôsobené tak, aby bol príjemca podnietený správať sa tak, ako si praje odosielateľ. Inak komunikácia nedosiahne zamýšľaný úžitok.

3. Ľudia reagujú na svoju predstavu o skutočnosti, na svoj model skutočnosti a nie na skutočnosť samu.

Keby ste niekomu pred 400 rokmi rozprávali o elektrickom svetle, lietadlách alebo autách, asi by sa vám vysmiali alebo vás odviedli pred inkvizíciu. Dnes sú tieto veci také obvyklé a samozrejmé, že sa nad tým nikto nepozastavuje. Všeobecne ponímaný obraz sveta, naša mapa skutočnosti sa zmenila a tým i reakcie ľudí na určité veci. Dnes má mnoho dnešných ľudí problém s predstavou, že jemnohmotné sily sú realitou a môžu ovplyvňovať zdravotný stav človeka. Pred 400 rokmi o tom nepochyboval paradoxne nikto.

4. Telo, duch, duša sú rôzne, úzko spojené dielčie aspekty celého človeka. Zmena jednej časti ovplyvňuje ostatné.

Určite ste zaregistrovali, že keď sa človeku udeje niečo dobré, zmenu zaregistrujete i na jeho telesnej schránke – má vystreté držanie tela, ráznejšie gestá, nadšený výraz tváre a žiariace oči. Zrovna tak môže telesné zranenie naplniť dušu človeka strachom a obmedziť jeho logický úsudok. Najnovšie moderné psychoterapeutické metódy využívajú tieto súvislosti na uzdravenie svojich klientov.

5. Najflexibilnejší človek vyhráva.

Ak sa viažete pri jednaní s ostatnými ľuďmi na určité spôsoby správania, môže vám to privodiť nemalé problémy. Ak dávate pokyny vždy len v rozkazovacom spôsobe, narazíte u ľudí, ktorí na to nie sú zvyknutí alebo dávajú prednosť harmonickejšej forme vzájomného zaobchádzania, na značný odpor. Keď ale nedokážete, pokiaľ to inak nejde, primäť v zamestnaní k pohybu ľudí s hrošou kožou neprepočuteľným príkazom, v mnohých situáciách sa ďaleko nedostanete. Kto ovláda oboje a dokáže to podľa potreby flexibilne použiť, bude tým pádom vedieť jednať s viacerými ľuďmi a konštruktívne riešiť širšiu paletu problémov. Týmto spôsobom sa skôr stane automaticky tým, kto rozhoduje, než ostatní, ktorí disponujú obmedzenou variabilitou svojho správania.

6. Nešťastní, chorí ľudia nie sú pokazení – využívajú to, čo vedia a majú, ale spôsobom, ktorý ich potreby dostatočne neuspokojuje.

Kto žije sám so sebou v súlade, sám seba, svoje potreby a svoje slabosti s porozumením akceptuje, je spokojný a šťastný. Kto sa pokúša byť niekým iným a sám seba alebo časti svojej osobnosti odmieta, žije proti sebe a plytvá svojimi silami a časom v nezmyselnom boji proti vlastnej identite. Z toho vzniká nešťastný pocit zo života a choroba. Kto sa napríklad pokúša urobiť kariéru v povolaní, ktoré sa k nemu nehodí, plytvá len svojimi schopnosťami. Keby si miesto toho vyhľadal zamestnanie, ktoré je pre neho vhodné, dosiahol by väčšie uznanie a úspech a pre svet by bol ďaleko užitočnejším.

7. Každý jedná v akomkoľvek okamihu tak dobre, ako najlepšie vie.

Určite to poznáte z vlastnej skúsenosti, učíte sa niečo dôležitého a myslíte si: „Keby som to bol vedel vtedy, tak by som tú chybu neurobil.“ To je nepochybne pravda. Lenže ste museli až do tohto okamihu zbierať skúsenosti a integrovať ich do svojej osobnosti, aby ste sa práve v tejto chvíli mohli učiť túto dôležitú vec. Vtedy to ešte nešlo, preto ste urobili niečo s výsledkom menej uspokojivým ako by ste dosiahli dnes. Za niekoľko rokov budete myslieť podobne na niečo, čo robíte dnes. Všetci sa stále meníme, učíme a stávame sa kompetentnejšími. Dovoľte si akceptovať svoje dnešné schopnosti, používajte ich a tešte sa z toho, že budete túto vec zajtra vedieť oveľa lepšie, pretože ste sa rozhodli neustále sa v svojom živote učiť a zlepšovať sa.

8. Každé správanie je v nejakej súvislosti cenné a užitočné.

Predstavte si, že sa stále vyjadrujete len nejasne, málokedy si stojíte za tým, čo poviete, najradšej kritizujete ostatných za ich chyby a sami sa vyhýbate tomu, aby ste niečo urobili alebo skutočne prevzali zodpovednosť. „To by bolo strašné“, myslíte si asi. „Kto by so mnou chcel mať niečo spoločného? Na svoje zamestnanie by som mohol zabudnúť. Nikto by ma nebral vážne!“ Toto správanie by vo vašom okolí asi neboli príliš prínosné. Keby ste ale boli politikom, mali by ste dobré vyhliadky na zázračný vzostup.

Tento príklad sa môže zdať trochu prehnaný, no pomyslite si: existuje toľko rôznych životných situácií, kultúr a subkultúr. Je jedno čo robíte: aspoň v jednej životnej súvislosti by bolo pre vás zmysluplné, aby ste tak jednali.

9. Čím viac možností voľby je schopný človek na utváranie svojho života využívať, tým hladšie a uspokojivejšie bude jeho život fungovať.

Vysoká miera prispôsobivosti umožnila človeku prežiť a tiež sa presadiť v extrémnych podmienkach životného prostredia. Kto nie je flexibilný, opotrebováva sa v stále sa meniacich životných situáciách. To jediné, čo je v živote trvalé je zmena. Preto NLP pomáha vytvoriť viac možností ako zachádzať s riešením problémov

10. Každý je schopný dosiahnuť všetko – jemu zodpovedajúcim spôsobom.

Každý, kto sa pokúša robiť veci tak, ako to robí niekto druhý, dosiahne menej než originál a bude k tomu potrebovať viac úsilia i času. Kto ale smeruje k cieľu jedinečným spôsobom, dosiahne jedinečný výsledok.

11. Každý má všetko, čo potrebuje, aby mohol zvládnuť problémy svojho života – musí sa to len naučiť používať vhodným spôsobom.

Tieto spôsoby vás naučí práve NLP.

12. Neúspech neexistuje, sú len výsledky.

Keď sa vám prihodí, že budete opätovne dosahovať výsledky, ktoré so sebou v danej súčasnosti neprinášajú úspech ani uznanie, popremýšľajte o tom, či neexistujú iné životné situácie, ktoré vyžadujú práve takéto výsledky. Či je výsledok nejakého konania hodnotený ako „úspech“ či „nezdar“, závisí od toho, v akej súvislosti sa na to človek díva.

13. V menších dávkach chutia problémy lepšie.

Každý problém sa dá zvládnuť, keď sa postupuje v jeho riešení v dostatočne malých krokoch. „Ako sa zje slon? – Po kúskoch.“

14. Za každým problematickým správaním sa skrýva dobrý úmysel.

NLP vychádza z toho, že každé, i to najnezmyselnejšie správanie, je v danú dobu z perspektívy časti jeho podvedomia to najzmysluplnejšie, čo jedinec môže robiť, aby krátkodobo zvládal svoj život.

Instantne využiteľné piliere NLP v manažérskej praxi

1. Napodobňovanie úspešných – modelovanie

V každej firme sú zamestnanci, ktorých by ste si najradšej priali replikovať. Sú schopní nadpriemerných výkonov a úspešnejší než zvyšok kolegov. Keby sme vedeli, čo ich robí úspešnými, a naučili to aj ostatných, bolo by to prínosné pre všetkých zúčastnených. Dá sa to dosiahnuť modelovaním. Špičkové výkony sa skúmajú, rozložia na najdrobnejšie detaily a reprodukujú sa. Napríklad u špičkových športovcov, kde je modelovanie bežné, ide o nepatrné rozdiely hlavne v mentálnej oblasti, čiže v spôsobe, akým atléti psychicky riadia svoje správanie.

Pri modelovaní sa dešifrujú psychické vzorce modelu (v našom prípade úspešného pracovníka). Skúmajú sa nielen jeho kognitívne stratégie (duševné procesy), ale aj motivačné prvky jeho konania. Okrem toho sa zohľadňuje aj prostredie, ktoré niekedy výrazne ovplyvňuje mimoriadny výkon človeka.

Modelovacie fázy

Modelovanie sa začína presným stanovením cieľa – čo chceme modelovaním dosiahnuť? Od odpovede na túto otázku závisí, koho si vyberieme za vzor, na ktoré činnosti vybraného modelu sa budeme sústrediť (nechceme kopírovať kompletne celú osobu, ale len napodobniť tie vlastnosti, ktoré sú podstatné pre jej úspešnosť).

Po stanovení cieľa vyberieme úspešného pracovníka alebo inú osobnosť, ktorí nám poslúžia ako vzor. Je dobré, ak máme k dispozícii viac vzorov – porovnávaním niekoľkých úspešných ľudí rýchlejšie odhalíme podstatné vlastnosti.

Najdôležitejšou fázou je určenie tých zložiek správania a postoja, ktoré budeme modelovať. Musia to byť tie prvky, ktoré sú zodpovedné za rozhodujúci rozdiel oproti ostatnému priemernému okoliu.

Modelujúci pozoruje vybraných excelujúcich kandidátov pri tých činnostiach, ktoré chceme modelovať, teda napríklad realitného agenta pri predaji domu. Všíma si viditeľné správanie a snaží sa určiť, aké duševné procesy v ňom prebiehajú, čo sa deje v jeho hlave a tele. Potom preverí svoje pozorovania a závery na simulovaných prípadoch, výzvou k opakovaniu istých aktivít alebo novým sledovaním.

V ďalšej fáze porovnáva excelujúceho pracovníka s inými referenčnými osobami a snaží sa odhaliť tie stratégie, ktoré zodpovedajú za mimoriadny úspech. Tieto poznatky sa zhrnú do modelu a testami sa zisťuje, či použitím rovnakých alebo podobných postupov možno dosiahnuť porovnateľný výsledok. Zostavený model popisuje, ako niečo funguje, teda jeho meradlom je funkčnosť. Teoretické zdôvodnenie, prečo model odráža skutočnosť, má len málo podstatný význam.

Učenie a modelovanie

Keď je model zostrojený, najlepšie poslúži ako východisko pri plánovaní vzdelávania pracovníkov. Na jeho základe sa trénujú tie zručnosti a postoje, ktoré zodpovedajú za nadpriemerné výkony. Je rozumné do tréningov obsadiť najprv takých pracovníkov, ktorí už vykazujú isté zhodné črty s použitým modelom. U nich treba totiž aktivovať už len niektoré vlastnosti. Transfer do praxe je bezprostredný. A nadobudnuté zručnosti a postoje sa ešte posilnia, ak ich možno spojiť s intenzívnym individuálnym koučingom.

Zhrnutie 6 krokov modelovania:

1. Výber vzorov
2. Pomenovanie faktorov úspechu
3. Skoncentrovanie faktorov do expertného modelu
4. Testovanie modelu na spoľahlivosť a prenositeľnosť
5. Návrh tréningu na základe modelu
6. Tréning trénerov na prenos modelu

Faktory úspechu – prvky čo robia ľudí úspešnými:

• typ osobnosti
• základné presvedčenia
• stratégie
• mentálna príprava na udalosti (protiklad odbornej prípravy)
• fokus – zameranie pozornosti len na jednu vec
• schopnosť ovládať svoje emócie

2. Pyramída neuro-logických úrovní

Jeden z neskorších spoluautorov NLP Robert Dilts vytvoril jednoduchý elegantný model určený na premýšľanie o osobnej zmene, učení a komunikácii. Formuje tiež kontext pre premýšľanie o technikách NLP. Predkladá rámec na organizovanie a zhromažďovanie informácií, čo uľahčuje určenie najlepšieho bodu pre zásah kvôli urobeniu požadovanej zmeny. Nemeníme sa po malých alebo väčších častiach, meníme sa organicky. Otázkou je, kam zatlačiť, aby sa vytvoril rozdielny žiadúci výsledok? Učenie a zmena sa môže uskutočniť na rozdielnych úrovniach. Model neuro-logických úrovní si môžeme predstaviť ako pyramídu so šiestimi, resp. piatimi poschodiami. Pozrime sa smerom zhora dolu, čo sa v jednotlivých poschodiach nachádza:

0. Zmysel, súnaležitosť

Rovina zmyslu sa vzťahuje k veciam, ktoré nás presahujú. Premýšľame o svojom vzťahu k väčším, nás presahujúcim systémom (napríklad naša rodina, náš tím, naše firma, naša komunita, náš svet…). Uvažujeme, aký odkaz po sebe zanecháme (a to zďaleka nielen pri svojom odchode na onen svet, ale

o po sebe napríklad zanecháme po odchode z určitej pozície alebo spoločnosti, po ukončení tejto porady…). Na tejto úrovni si kladieme otázky ako:

• Aký pre mňa má zmysel toto robiť?
• Prečo / pre koho to vlastne robím?
• Na tvorbe čoho sa podieľam?
• Ako tým prispievam k fungovaniu väčšieho systému?
• Ako moje rozhodnutie ovplyvní tento väčší systém, ďalších ľudí?
• Aký bude môj odkaz,
• o po sebe zanechám?

1. Identita, poslanie

V rovine identity premýšľame o tom, kto sme, aký pocit máme zo seba samých a kým by sme chceli byť, akými by sme sa chceli stať, ako by sme chceli, aby nás vnímali druhí ľudia. Táto rovina určuje, ako uvažujeme o sebe samom ako o človeku. Dávame si otázky ako:

• Kto som?
• S akou svojou roľou sa najviac identifikujem?
• Ako ma vnímajú druhí ľudia?
• Kým/akým človekom sa chcem stať?
• Ako chcem aby ma videli druhí?

2. Hodnoty a presvedčenia

Naše presvedčenia sú emocionálne zafarbené názory o sebe samých, druhých ľuďoch a životných situáciách, ktoré považujeme za pravdivé a platné. Nie sú to však fakty. Napríklad: „Som presvedčený, že ľuďom je väčšinou možné dôverovať“ alebo „Som presvedčený, že keď budem usilovne pracovať, dosiahnem úspech“. Hodnoty sa odvíjajú z presvedčení a sú základom rozhodnutí, ktoré robíme. Sú to veci alebo  vlastnosti, ktoré považujeme vo svojom živote a v tom čo robíme za dôležité (napr. čestnosť, integrita, pokora, sloboda, radosť a potešenie…). Na tejto úrovni si kladieme otázky ako:

• Prečo to robím? Akú moju hodnotu to napĺňa?
• Čo je pre mňa v tejto veci dôležité?
• O čom som presvedčený/á?
• Čomu verím?

3. Schopnosti, zručnosti

Na tejto rovine premýšľame o svojich predpokladoch, znalostiach, schopnostiach, zručnostiach, o svojich silných i slabých stránkach. Kladieme si otázky ako:

• Ako to robím?
• Aké znalosti a zručnosti k tomu mám?
• Ktoré svoje schopnosti pri tom využívam?
• Na akých svojich silných stránkach môžem stavať?
• Čo mi chýba a ako to môžem získať?

4. Správanie

Naše správanie je to, čo skutočne robíme a hovoríme, to čo ľudia okolo nás môžu vidieť a počuť. Máme určité zažité, charakteristické vzorce správania, ktoré nám pomáhajú dosiahnuť to, čo chceme, ale máme i také vzorce správania, ktoré sa nášmu úsiliu stavajú do cesty a sabotujú ho. Na tejto úrovni sa samých seba pýtame otázky ako:

• Čo presne robím? Ako postupujem?
• Čo skutočne robím a čo si len myslím, že robím?
• Čo nerobím?
• Čo vidia a počujú druhí ľudia?

5. Prostredie

Rovina prostredia určuje kontext, v ktorom sa prejavujú všetky vyššie uvedené úrovne. Je to to, čo nás obklopuje, mimo nás samých. Na tejto úrovni sa seba pýtame:

• Kedy, kde, ako často to robím?
• S kým to robím, s akými ľuďmi?
• V akom prostredí to robím?

Konanie sa často považuje za dôkaz identity alebo schopností. To je spôsob akým sa v škole ničí sebadôvera. Zlý súčet ešte neznamená, že ste hlúpy alebo, že ste zlý v matematike. Myslieť si niečo takého znamená popletenie logických úrovní.

Problém treba vždy vyriešiť na vyššej úrovni ako vznikol. Zmena na vyššej úrovni sa vždy prejaví na nižších úrovniach. Bude trvalejšieho charakteru. Takže keď chcete zmeniť konanie, pracujte na schopnosti alebo s presvedčeniami. Presvedčenie určuje schopnosti, ktoré určujú správanie, ktoré potom priamo buduje naše prostredie. Podporujúce prostredie je dôležité, nepriateľské prostredie môže zmenu komplikovať. Je náročné urobiť zmenu na úrovni identity alebo vyššie bez podpory presvedčení a schopností. Zrovna tak nestačí podnikateľovi, aby veril, že môže byť vynikajúci manažér – potrebuje podporiť svoje presvedčenie prácou. Presvedčenie nepodporené schopnosťami a správaním je len hrad z piesku. Pyramída neuro-logických úrovní je rozsiahly model a je len na vás, aby ste sa zamysleli, akými rôznymi spôsobmi ho môžete využiť.

Záver je vlastne začiatkom

Ako manažéri novej generácie by sme si mali uvedomiť, že miesto kurzov rýchločítania a rýchleho učenia, ktoré nám umožňujú rýchlejšie čerpať informácie z vonkajšieho prostredia, sa musíme ponoriť do vlastného vnútra. Nájdeme v ňom vlastné, jedinečné zdroje, odpovede šité pre nás na mieru. To nám umožní vytvoriť si vlastný vzorec úspechu. Potrebujeme zistiť, ako sa od každého človeka, z každej situácie a z každého poznania poučiť. Poznatkov týkajúcich sa osobného a technologického rozvoja je toľko, že si nikto nemôže osvojiť všetky. Naša schopnosť zvládať vlastné myšlienky, emócie, činy, konflikty a skúsenosti, ktoré z toho nadobudneme bude rozhodovať o tom, či sa staneme lídrami, ktorí povedú ostatných k podnetnej a tvorivej spolupráci alebo tými, ktorí sa ich budú pokúšať nasledovať a preto skoro skončia na slepej koľaji. K týmto schopnostiam nás práve NLP privedie.